Kwasiɖagbe
Dame 5 lia dzi
1. ƑO ASA NA ESIA SI WƆA ƲUƲU KPLE LUƲU LA
a. Nukae nye aʋa vevitɔwo kekeake eye evɔ wònye sesẽtɔ kekeake na mɔzɔla ɖesiaɖe la dometɔ ɖeka? Petro I, 2:11; 1 Yohanes 2:15, 16 .
“Apostolo Petro se ƒomedodo si le susu kple ŋutilã dome gɔme, eye wòkɔ eƒe gbe dzi tsɔ xlɔ̃ nu nɔviawo be: ‘Lɔlɔ̃tɔ lɔlɔ̃awo, mele kuku ɖem na mi, abe amedzrowo kple mɔzɔlawo ene, mitsri ŋutilã ƒe nudzodzrowo, siwo wɔa aʋa kple luʋɔ la.” Ame geɖe bua mawunyakpukpui sia be enye nuxlɔ̃ame tso agbegbegblẽnɔnɔ ɖeɖeko ŋu; gake gɔmesese si keke ta wu le esi. Ede se ɖe nuɖuɖudzroame alo dzodzro ƒe dzidzeme ɖesiaɖe si gblẽa nu le ame ŋu nu. Nuɖuɖudzroame ɖesiaɖe si tro la va zua dzodzro si le aʋa wɔm. Taɖodzinu nyui aɖe tae wotsɔ nuɖuɖudzroame na mí ɖo, ke menye be míazu ku ƒe subɔla to míaƒe nu gbegblẽ wɔwɔ me, eye to esia me la, míatrɔ azu ‘dzodzro siwo wɔa aʋa kple luʋɔ’ o. . . .
“Mía Ðela ƒe vevesese si womate ŋu agblɔ le nutsitsidɔ didi ma me le gbedadaƒo me koe woate ŋu adzidze tetekpɔ si nye be woaƒo wo ɖokui ɖe nuɖuɖu ƒe dzodzro me o. Enya be nuɖuɖudzroame si wotro la ƒe amedzidzedze ana amegbetɔ ƒe nukpɔsusuwo naku ale gbegbe be womate ŋu ade dzesi nu kɔkɔewo o. . . . Ne nuɖuɖudzroame ƒe ŋusẽ nu sẽ ɖe duɖimekekea dzi ale gbegbe be, be Mawu ƒe Vi si tso dziƒo la, le amegbetɔ ta, nate ŋu atso eƒe asi me la, ele be wòado dzi le nutsitsidɔ si ade kwasiɖa ade kloe me la, ke dɔ ka gbegbee nye si wònye le Kristotɔ la ŋkume! Ke hã, aleke kee ʋiʋlia loloe o, ate ŋu aɖu dzi. To Mawu ƒe ŋusẽ ma ƒe kpekpeɖeŋu me . . . eya hã ate ŋu akpɔ dzidzedze bliboe le eƒe aʋawɔwɔ kple vɔ̃ɖinyenye me, eye mlɔeba ate ŋu ado aʋadziɖula ƒe fiakuku le Mawu fiaɖuƒe la me.”— Counsels on Diet and Foods, axa 166, 167.
Dzoɖagbe
Dame 6 lia dzi
2. GBƆGBƆ TO DƆ NYENYEWO ME
a. Nukatae wobua Kristotɔ vavãwo katã be wonye amedzrowo eye wonye xexe sia ƒe futɔwo gɔ̃ hã? Petro I, 2:12; Korintotɔwo I, 1:18, 23; 2:14.
“Le eƒe [Paulo ƒe] nyasela siwo nye Yudatɔwo dome la, ame geɖe nɔ anyi siwo ado dziku ɖe gbedasi si wòle gbeƒã ɖe ge ŋu. Le Helatɔwo ƒe akɔntabubu nu la, eƒe nyawo anye bometsitsi si me susu mele o. Woabui be enye amesi ƒe susu gbɔdzɔ le esi wòdze agbagba be yeaɖe alesi atitsoga ate ŋu akpɔ kadodo aɖeke kple ameƒomea ƒe kɔkɔ alo ameƒomea ƒe ɖeɖekpɔkpɔe afia.
“Gake le Paulo gome la, atitsoga la koe nye nusi ŋu wotsɔ ɖe le vevie.”— The Acts of Apostles, axa 10. 245. Ƒe 245.
“Xexeame ƒe gbɔgbɔ mewɔ ɖeka kple Kristo ƒe gbɔgbɔ egbea abe tsã ene o, eye amesiwo ɖea gbeƒã Mawu ƒe nya la le dzadzɛnyenye me la, womaxɔ amenuveve fifia wu ɣemaɣi o. Tsitretsitsi ɖe nyateƒea ŋu ƒomeviwo ate ŋu atrɔ, fulélea mate ŋu adze ƒã o elabena edzena le mɔ si menya kpɔna dzea sii bɔbɔe o ta; gake tsitretsiɖeŋu ma ke gakpɔtɔ li eye woaɖee afia vaseɖe ɣeyiɣiawo ƒe nuwuwu.”— The Great Controversy, axa 10. 144. Ƒe 144.
b. Nuka ŋue Petro he susu yi be enye aɖaŋu nyuitɔ kekeake si woatsɔ aɖe gbeƒã Nyanyuia kple alesi woawɔ akpɔ “bometsilawo ƒe manyamanya” gbɔe? Petro I, 2:12, 15 .
“Ele be míaƒe subɔlawo kple nufialawo natsi tre ɖi na Mawu ƒe lɔlɔ̃ na xexe si dze anyi. Mina woagblɔ nyateƒenya la kple dzi siwo fa miamiamia. Mina woawɔ nu ɖe ame siwo katã da vo la ŋu le Kristo ƒe tufafa me. Ne amesiwo ta nèwɔa dɔ sesĩe ɖo mese nyateƒea gɔme enumake o, mèle nya hem o, mègaɖe ɖeklemi alo bu fɔe o. Ðo ŋku edzi be ele be nàtsi tre ɖi na Kristo le Eƒe tufafa kple tufafa kpakple lɔlɔ̃ me. Ele be míakpɔ mɔ be míado go dzimaxɔse kple tsitretsiɖeŋu. Ele be nyateƒea nado go nu siawo ɣesiaɣi. Gake togbɔ be ele be nàdo go tsitretsiɖeŋu sesẽtɔ kekeake hã la, mègabu fɔ wò tsitretsiɖeŋulawo o. . . .
“Ele be nànɔ tufafa me na ame siwo da vo, elabena ɖe menye wò ŋutɔ wò ŋkuagbãtɔ le wò nuvɔ̃wo me nyitsɔ laa oa? Eye le Kristo ƒe dzigbɔɖi na mi ta la, ɖe mele be mianɔ dɔmefafa kple dzigbɔɖi na ame bubuwo oa? Mawu xlɔ̃ nu geɖe mí be míaɖe amenuveve gã aɖe afia amesiwo tsi tre ɖe mía ŋu, be míagakpɔ ŋusẽ ɖe luʋɔ aɖe dzi le mɔ gbegblẽ nu o.”— Testimonies for the Church, babla 1, axa 100. 6, axa 120, axa 121.
Braɖagbe
Dame 7 lia dzi
3. KRISTOWO ƑE ÐOÐO
a. Ðe nɔnɔme si wòle be wòanɔ mía si ɖe dukɔmeviwo ƒe dziɖuɖumegãwo kple dukɔa ƒe sewo ŋu la me. Petro I, 2:13–17.
“Apostoloa gblɔ nɔnɔme si wòle be xɔsetɔwo nalé ɖe asi ɖe dziɖuɖumegãwo ŋu la eme kɔ be: ‘Mibɔbɔ mia ɖokui ɖe amegbetɔ ƒe ɖoɖo ɖe sia ɖe te.’ ”— Apostoloawo ƒe Dɔwɔwɔwo, axa 10. 522. Ƒe 522.
b. Gblɔ nusiwo wòle be woawɔ le nɔnɔme siwo me anyigbaa ƒe se tsi tre ɖe Mawu ƒe se ŋu—kple nɔnɔme si le ame si ŋu ƒe kpɔɖeŋuwo. Dɔwɔwɔwo 5:29; Mose II, 1:15–17; Daniel 6:7–10, 21, 22 .
“Mekpɔe be enye míaƒe dɔ le go sia go me be míawɔ ɖe míaƒe anyigba dzi sewo dzi, negbe ɖe wotsi tre ɖe se kɔkɔtɔ si Mawu gblɔ kple gbe si wose tso Sinai la ŋu hafi.”— Testimonies for the Church, babla 1 , axa 100. 1, axa 10 lia. 361. Ƒe 361.
“Womebia tso mía si be míagbe dziɖuɖumegãwo o. Ele be woabu míaƒe nyawo, eɖanye nya siwo wogblɔ alo esiwo woŋlɔ o, ŋu nyuie, ne menye nenema o la, míaga . . . edze abe ɖe wotsi tre ɖe se kple ɖoɖo ŋu ene. Mele be míagblɔ alo awɔ nya aɖeke si axe mɔ ɖe míaƒe mɔ nu madzemadzee o. Ele be míayi ŋgɔ le Kristo ƒe ŋkɔ me, aʋli nyateƒenya siwo wotsɔ de asi na mí la ta. Ne amewo xe mɔ na mí be míagawɔ dɔ sia o la, ekema míate ŋu agblɔ abe alesi apostoloawo gblɔe ene.”— The Acts of the Apostles, axa 10. 69. Ƒe 1999 me.
“Amesi ƒe dzi me woŋlɔ Mawu ƒe se la ɖo la, aɖo to Mawu tsɔ wu amewo. . . . Mawu ƒe sea ƒe nunya kple ŋusẽe ƒo ɖesiaɖe ta.
“Woɖee fiam be Mawu ƒe amewo, siwo nye Eƒe kesinɔnu tɔxɛ la, mate ŋu akpɔ gome le aʋa sia si tɔtɔa ame [Amerika Dukɔmeviʋa, 1861–1865] me o, elabena etsi tre ɖe woƒe xɔse ƒe gɔmeɖose ɖesiaɖe ŋu. Le asrafoha me la, womate ŋu aɖo to nyateƒea eye le ɣeyiɣi ma ke me la, woawɔ ɖe woƒe amegãwo ƒe nudidiwo dzi o. Dzitsinya dzi dada anɔ anyi ɖaa.”— Testimonies for the Church, babla 1, axa 100. 1, axa 10 lia. 361. Ƒe 361.
c. Ne míenye “subɔlawo” le míaƒe dɔwɔƒe la, dɔwɔla ka ƒomevie míanye? Petro I, 2:18; Kolosetɔwo 3:23 .
“Dzɔdzɔmeŋutinunya le dɔ si bɔbɔ ɖe anyi wu ɖesiaɖe me, eye ne amewo katã bu eŋu alea la, woakpɔ bubumenyenye le dɔwɔwɔ me.”— Fundamentals of Christian Education, axa 10. 315. Ƒe 315.
Kuɖagbe
Dame 8 lia dzi
4. KPEKPE ƑE NU GBƆGBƆ
a. Nukae wòle be míaƒe nɔnɔme nanɔ ɖe amesiwo wɔa nuvevi mí, doa dziku, doa vlo mí alo ɖua fewu le mía ŋu la ŋu? Petro I, 2:19, 20; Romatɔwo 12:19–21.
“Míate ŋu ana míaƒe gbɔgbɔ nado dziku le nu gbegblẽ ŋutɔŋutɔ alo nu gbegblẽ ɖesiaɖe si wosusu be míewɔ ɖe mía ɖokui ŋu ta o. Ðokuiwòe nye futɔ si wòle be míavɔ̃ wu. Nu gbegblẽ ƒomevi aɖeke mekpɔa ŋusẽ gbegblẽ ɖe amea dzi wu alesi amegbetɔ ƒe dzodzro si mele Gbɔgbɔ Kɔkɔe la ƒe ŋusẽ te o. Aʋadziɖuɖu bubu aɖeke meli si míate ŋu axɔ si axɔ asi abe aʋadziɖuɖu si míeɖu ɖe mía ɖokui dzi ene o.
“Mele be míaɖe mɔ míaƒe seselelãmewo naxɔ abi bɔbɔe o. Ele be míanɔ agbe, menye be míadzɔ míaƒe seselelãmewo alo míaƒe ŋkɔ nyui ŋu o, ke boŋ be míaɖe luʋɔwo. . . . Nuka kee ame bubuwo asusu tso mía ŋu alo awɔ na mí o, mehiã be wòaɖe fu na mía kple Kristo ƒe ɖekawɔwɔ o. . . .
“Mègaɖo eteƒe o. Afisi nàte ŋui la, ɖe nusiwo katã gbɔ wòtso be woase egɔme bubui la ɖa. Ƒo asa na vɔ̃ɖinyenye ƒe dzedzeme. Wɔ nusiwo katã le wò ŋusẽ me, gɔmeɖose ƒe vɔsa manɔmee, be nàdzra ame bubuwo dome ɖo. . . .
“Ne wogblɔ nya siwo me dzimagbɔɖi mele o na wò la, mègaɖo eŋu le gbɔgbɔ ma ke me gbeɖe o.”— The Ministry of Healing, axa 485, 486.
b. Nukatae Mawu ɖe mɔ na mí be míakpe fu le ame vɔ̃ɖi kple ame vɔ̃ɖiwo si me? Mateo 5:11, 12, 43–48.
“Nukpɔkpɔ ɣaɣla si ɖea mɔ na ame dzɔdzɔewo be woati wo yome le ame vɔ̃ɖiwo si me la tɔtɔ ame geɖe siwo gbɔdzɔ le xɔse me. Ame aɖewo le klalo gɔ̃ hã be yewoaɖe yewoƒe kakaɖedzi ɖe Mawu ŋu aƒu gbe elabena Eɖea mɔ na ame tsɛwo be woakpɔ dzidzedze, evɔ ame nyuitɔwo kple dzadzɛtɔwo ya le fu kpem hele fu kpem le woƒe ŋutasẽnuwɔwɔ ta. Wobia be aleke Ame si le dzɔdzɔe eye nublanuikpɔla, eye ŋusẽ hã seɖoƒe meli na o la ate ŋu aɖe mɔ ɖe madzɔmadzɔnyenye kple ameteteɖeanyi mawo ŋu? Esia nye nyabiase si ŋu míewɔ naneke le o. Mawu na eƒe lɔlɔ̃ ƒe kpeɖodzi si sɔ mí, eye mele be míake ɖi eƒe nyuiwɔwɔ o elabena míate ŋu ase Eƒe nudzikpɔkpɔ ƒe dɔwɔwɔ gɔme o. . . .
“[Aƒetɔ la] meŋlɔa viawo be alo ŋea aɖaba ƒua wo dzi o; gake Eɖea mɔ na ame vɔ̃ɖiwo be woaɖe woƒe nɔnɔme vavãtɔ afia, ale be ame aɖeke nagaflu ame si di be yeawɔ yeƒe lɔlɔ̃nu le wo ŋu o. Wogatsɔa ame dzɔdzɔewo dea xaxa ƒe dzodoƒe, be woakɔ wo ŋu.”— The Great Controversy, axa 47, 48.
Yawoɖagbe
Dame 9 lia dzi
5. KPEKPEÐEŊU LA ƑE ƉOÐO
a. Esi Petro de dzi ƒo na Kristotɔwo be woatsɔ dzidzɔ akpe akɔ kple fukpekpewo kple yometitiwo vɔ la, nukae Petro tsɔ vɛ wònye nyaʋiʋli sesẽtɔ kekeake si woatsɔ awɔ esiae? Petro I, 2:21–24.
“Yesu kpe fu ɖe mía ta wu alesi woate ŋu ana eyomedzela ɖesiaɖe nakpe fu to ame vɔ̃ɖiwo ƒe ŋutasẽnuwɔwɔ me. Amesiwo woyɔ be woado dzi le funyafunyawɔwɔ kple xɔsetaku me la le Mawu ƒe Vi lɔlɔ̃a ƒe afɔtoƒewo yome ko.”— The Great Controversy, axa 10. 47. Ƒe 1999 me.
b. Kpɔɖeŋu dedziƒoname kae apostoloa he vɛ le eƒe tamesusuwo ƒe nuwuwu le alesi wòle be míadze ŋgɔ xaxawo ŋu? Petro I, 2:25; Yohanes 10:11 .
“Woɖe Kristo fia be ele ade dam, le alẽ siwo bu la dim. Eƒe lɔlɔ̃e ƒo xlã mí, si kplɔa mí yia alẽha la me. Eƒe lɔlɔ̃ na mɔnukpɔkpɔ mí be míanɔ anyi ɖekae kplii le dziƒo teƒewo.”— Testimonies for the Church, babla 1, axa 100. 6, axa 10 lia. 479. Ƒe 1999 me.
“Ele be míaƒe dɔwɔlawo—subɔlawo, nufialawo, atikewɔlawo, dɔdzikpɔlawo—katã naɖo ŋku edzi be yewodo ŋugbe be yewoawɔ nu aduadu kple Kristo. . . . Ele be woade asixɔxɔ Ðela la ƒe lɔlɔ̃, Eƒe dɔwɔwɔ nyuie, Eƒe ŋudzɔnɔnɔ, Eƒe dɔmetɔtrɔ ƒe seselelãme ɣesiaɣi ŋu. Ele be woakpɔ Eyama abe woƒe luʋɔwo ƒe alẽkplɔla kple bisiɔp ene. Ekema dziƒo mawudɔlawo ase veve ɖe wo nu ahakpe ɖe wo ŋu. Kristo anye woƒe dzidzɔkpɔkpɔ kple dzidzɔfiakuku. Gbɔgbɔ Kɔkɔe la akpɔ ŋusẽ ɖe woƒe dziwo dzi, eye nyateƒe si xɔsetɔ dzrowo mate ŋu akpɔ gbeɖe o la ŋuti sidzedze anɔ wo si.”— Aɖaŋuɖoɖo na Dzilawo, Nufialawo, Kple Sukuviwo, axa 10. 284. Ƒe 284.
Fiɖagbe
Dame 10 lia dzi
AME ÐOKUI ƑE NYABIASEWO
1. Aleke woate ŋu aɖem tso kluvinyenye me ayi nuɖuɖudzroame kple dzodzrowo me?
2. Nukae ana nye agbe nanye ɖaseɖiɖi gbagbe le Nyanyui la ƒe ŋusẽ ŋu?
3. Mɔ siwo dzi mato aɖe toɖoɖo afia ŋusẽtɔwo nyuie wu dometɔ aɖewo ɖe?
4. Ne wotsɔ nya ɖe ŋunye alakpatɔe alo do ɣli gɔ̃ hã la, nukae nye nye ŋuɖoɖo?
5. Nukae ana malɔ̃ faa be makpe fu ɖe Yesu ta?