Gbedodoɖa ƒe Mɔnukpɔkpɔ Kpukpui Srɔ̃gblɔ: “Ke wò la, ne èle gbe do ge ɖa la, yi ɖe wò xogã me, eye esi nètu ʋɔa la, nado gbe ɖa na Fofowò le ɣaɣlaƒe, eye Fofowò, si le nu kpɔm le ɣaɣlaƒe la, laɖo teƒe na wò. ” (Mateo 6:6).
Nuxexlẽ si wona:
Steps to Christ, ta 11, axa 93– 104
“ Gbedodoɖa nye dzi ʋuʋu na Mawu abe xɔlɔ̃ ene. Menye be ehiã be míana Mawu nanya amesi míenye o, ke boŋ be míate ŋu axɔe. Gbedodoɖa mehea Mawu va mía gbɔ o, ke boŋ ekplɔa mí yia egbɔ. ”— Steps to Christ, axa 93.
1. AMEGÃ SI LE KUKU ƉEM Kwa, Any 6
a. Esi Yesu nye Amegbetɔvi ta la, nukae wòkpɔ be ehiã? Luka 5:16; Marko 6:46 .“Kpɔ ɖa, Mawu ƒe Vi la de ta agu le gbedodoɖa me na Fofoa! Togbɔ be Mawu ƒe Vie wònye hã la, edoa ŋusẽ eƒe xɔse to gbedodoɖa me, eye to hadede kple Dziƒo me ƒoa ŋusẽ nu ƒu ɖe Eɖokui ŋu be wòatsi tre ɖe vɔ̃ɖinyenye ŋu eye wòasubɔ amegbetɔwo ƒe nuhiahiãwo. Abe míaƒe ƒomea ƒe Nɔviŋutsu Tsitsitɔ ene la, Enya amesiwo, siwo ŋu gbɔdzɔgbɔdzɔ ƒo xlãe eye wole agbe le nuvɔ̃ kple tetekpɔ ƒe xexe me la, wogadi kokoko be yewoasubɔe la ƒe nuhiahiãwo. Enya be dɔla siwo Yekpɔ be wosɔ be yeadɔ ɖa la nye ame gbɔdzɔgbɔdzɔtɔwo, siwo da vo; ke boŋ na amesiwo katã tsɔ wo ɖokui na bliboe ɖe Eƒe subɔsubɔdɔa ŋu la, edo Mawu ƒe kpekpeɖeŋu ƒe ŋugbe. Eya ŋutɔ ƒe kpɔɖeŋu nye kakaɖedzi be kukuɖeɖe vevie, si kutrikuku na Mawu le xɔse, xɔse me si kplɔa ame yia ŋuɖoɖo ɖe Mawu ŋu bliboe, kple ɖokuitsɔtsɔna ɖe Eƒe dɔwɔwɔ ŋu madzudzɔmadzudzɔe-aɖe vi be wòahe Gbɔgbɔ Kɔkɔe la ƒe kpekpeɖeŋu vɛ na amewo le aʋa si woawɔ kple nuvɔ̃ me.”— Gospel Workers, axa 511.b. Aleke Kristo ƒe gbedodoɖa nye kpɔɖeŋu na mí? Marko 1:35; Luka 6:12.“ Yesu ŋutɔ, esime wònɔ amewo dome la, edoa gbe ɖa zi geɖe. ”— Steps to Christ, axa 93.
2. KRISTO ƑE GBEDODOƉA Dzo, Any 7
a. Aleke Yesu fia eƒe nusrɔ̃lawo be woado gbe ɖa? Luka 11:1 – 4 .“ Esime Yesu nɔ anyigba dzi la, efia eƒe nusrɔ̃lawo alesi woado gbe ɖa. Efia mɔ wo be woatsɔ woƒe gbesiagbe nuhiahiãwo ana Mawu, eye woatsɔ woƒe beléle katã aƒu gbe ɖe edzi. Eye kakaɖedzi si wòna wo be woaɖo to woƒe kukuɖeɖewo la nye kakaɖedzi na mí hã. . .“ Enye nɔvi le míaƒe gbɔdzɔgbɔdzɔwo me, ' le goawo katã me la, wodoe kpɔ abe míawo ene; ' gake abe nuvɔ̃manɔsitɔ ene la, Eƒe nɔnɔme trɔ megbe tso vɔ̃ɖinyenye gbɔ; Edo dzi le avuwɔwɔ kple luʋɔ ƒe funyafunyawɔwɔ me le nuvɔ̃ ƒe xexea me. Eƒe amegbetɔnyenye na gbedodoɖa zu nusi hiã eye wònye mɔnukpɔkpɔ. Ekpɔ akɔfafa kple dzidzɔ le hadede kple Fofoa me. Eye ne amegbetɔwo ƒe Ðela, Mawu ƒe Vi la, se gbedodoɖa ƒe hiahiã la, aleke ele be ame kuku siwo gbɔdzɔ, siwo nye nuvɔ̃wɔlawo nase le wo ɖokui me be ehiã be yewoado gbe ɖa vevie. ”— Steps to Christ, axa 93, 94.b. Aleke Biblia ɖɔ Kristo ƒe ɖokuitsɔtsɔna, kple susu si ta esia nɔ vevie nenema gbegbe ɖo? Yesaya 50:4; Hebritɔwo 2:10; 5:7 – 9 .“ Abe alesi amegbetɔ nɔ Eyama dzi ene la, ese le eɖokui me be yehiã ŋusẽ tso Fofoa gbɔ. Teƒe tiatia aɖewo nɔ esi na gbedodoɖa. Elɔ̃a hadede kple Fofoa le to la ƒe ameɖekɛgaxɔ me. Le kamedede sia me la, wodo ŋusẽ Eƒe luʋɔ kɔkɔe, si nye amegbetɔ la hena ŋkekea ƒe dɔdasiwo kple dodokpɔwo. Mía Ðela la dea dzesi eɖokui kple míaƒe nuhiahiãwo kple gbɔdzɔgbɔdzɔwo, le esi wòva zu kukuɖela, zã sia me kukuɖela, si le ŋusẽ yeyewo dim tso Fofoa gbɔ, be yeado ŋusẽ abe ame gbɔdzɔe, adzra ɖo ɖe dɔ kple dodokpɔ ŋu. Eyae nye míaƒe kpɔɖeŋu le nuwo katã me. ”— Testimonies for the Church, babla 2, axa 201, 202.“Mekpɔe be sɔhɛwo dometɔ ɖeka le blaeve ɖesiaɖe me si nya nusi dodokpɔ mawusubɔsubɔ nye o. Wosubɔa wo ɖokui evɔ wogblɔna be Kristo subɔlawoe yewonye; gake ne womegbã afakaka si le yewo dzi o la, eteƒe madidi o woakpɔe be sedzidala ƒe akpaa nye yewo tɔ. Le ɖokuigbegbe alo vɔsasa le nyateƒea ta gome la, wokpɔ mɔ bɔbɔe aɖe si ƒo wo katã ta. Le kukuɖeɖe vevie kple aɖatsiwo kple ɣlidodo sesẽwo na Mawu ɖe Eƒe amenuveve tsɔtsɔke kple ŋusẽ si tso Eyama gbɔ be woatsi tre ɖe Satana ƒe tetekpɔwo ŋu gome la, wokpɔe be mehiã be yewoawɔ veviedodonu kple dzonɔameme nenema gbegbe o; woate ŋu anɔ anyi nyuie ema manɔmee. Kristo, ŋutikɔkɔe ƒe Fia la, ɖeka koe yia towo kple gbedadaƒo teƒewo zi geɖe be yeakɔ yeƒe luʋɔ ƒe biabiawo ɖe Fofoa gbɔ; gake nuvɔ̃wɔla, si me ŋusẽ aɖeke mele o la, susuna be yeate ŋu anɔ agbe gbedodoɖa geɖe manɔmee.”— Afim., babla 1, 504, 505.
3. GBEDODOƉA ƑE MƆNUKPƆKPƆ Bra, Any 8
a. Aleke Yesu ɖe Fofoa ƒe nɔnɔme ɖe amegbetɔwo ƒe hiahiã ŋu fia mí? Mateo 6:6; 7:7 – 11 .“ Mía Fofo si le dziƒo la le lalam be yeana yeƒe yayra ƒe blibonyenye mí. Mɔnukpɔkpɔe wònye na mí be míano nu geɖe le lɔlɔ̃ si seɖoƒe meli na o ƒe vudo la gbɔ. Nuku ka gbegbee nye si wònye be míedoa gbe ɖa nenema gbegbe! Mawu le klalo eye wòlɔ̃na be yease ye vi ɖokuibɔbɔlatɔwo ƒe gbedodoɖa anukwaretɔe, eye ke hã, didi si dze ƒã geɖe le mía gome be míana míanya nu si míedi na Mawu. ”— Steps to Christ, axa 94.“ Mawu nya nu akpa be wòada vo, eye wònyo akpa be wòaxe mɔ na nu nyui aɖeke na amesiwo zɔna dzɔdzɔe. Ekema mègavɔ̃ be yeaɖo ŋu ɖe eŋu o, togbɔ be mèkpɔ wò gbedodoɖawo ƒe ŋuɖoɖo enumake o hã. Ðo ŋu ɖe Eƒe ŋugbedodo si ŋu kakaɖedzi le ŋu be, ‘ Bia, eye woana wò. ’ ”—Afim., axa 96.b. Nukae xea mɔ na míaƒe kukuɖeɖewo be Aƒetɔ la nagase wo o? Psalmo 66:18; Lododowo 28:13 .“ Míaƒe susu ate ŋu ahe ɖe [Mawu] ŋu, míate ŋu ade ŋugble le Eƒe dɔwɔwɔwo, Eƒe nublanuikpɔkpɔwo, Eƒe yayrawo ŋu, gake le gɔmesese bliboa nu la, esia menye kadodo kplii o. Hafi míate ŋu aɖo dze kple Mawu la, ele be nya aɖe nanɔ mía si míagblɔ nɛ tso míaƒe agbe ŋutɔŋutɔ ŋu. ”— Afim., axa 93.“ Nukae dziƒo mawudɔlawo ate ŋu abu tso amegbetɔ dahe siwo mate ŋu awɔ naneke o, siwo le tetekpɔ te, esime Mawu ƒe dzi si me lɔlɔ̃ si seɖoƒe meli na o le dzrom vevie, si le klalo be yeana nu geɖe wo wu alesi yewoate ŋu abia alo abu tame, eye ke hã wodoa gbe ɖa vie ale gbegbe eye xɔse sue aɖe koe le wo si? Mawudɔlawo lɔ̃a tadedeagu le Mawu ŋkume, wolɔ̃a Eyama gbɔ nɔnɔ. Wobua hadede kple Mawu be enye yewoƒe dzidzɔkpɔkpɔ gãtɔ kekeake;eye ke hã anyigbadziviwo, siwo hiã kpekpeɖeŋu si de ŋgɔ wu Mawu ɖeka koe ate ŋu ana, adze abe eƒe dzi dze eme be yeazɔ Eƒe Gbɔgbɔ ƒe kekeli manɔmee ene, Eƒe anyinɔnɔ ƒe zɔhɛ.“ Vɔ̃ɖitɔ ƒe viviti ƒoa xlã amesiwo ŋea aɖaba ƒua gbedodoɖa dzi. Futɔ ƒe tetekpɔ siwo wogblɔna le ɣlidodo me blea wo be woawɔ nuvɔ̃, eye esia katã tso esi womewɔa mɔnukpɔkpɔ siwo Mawu na wo le gbedodoɖa ƒe ɖoɖo si Mawu ɖo ɖi me la ŋudɔ o ta. ”— Afim., axa 94.“ Ne míebu nuvɔ̃ɖiwɔwɔ le míaƒe dziwo me, ne míelé ɖe nuvɔ̃ ɖesiaɖe si míenya ŋu la, Aƒetɔ la maɖo to mí o; gake luʋɔ si trɔ dzime, si trɔ dzime la ƒe gbedodoɖa xɔa dzi ɣesiaɣi. Ne woɖɔ nu gbegblẽ siwo katã míenya ɖo la, míate ŋu axɔe ase be Mawu aɖo míaƒe kukuɖeɖewo ŋu. Mía ŋutɔwo ƒe dzedze maɖo mí ɖe Mawu ƒe amenuveve me gbeɖe o; Yesu ƒe dzedzee axɔ na mí, eƒe ʋu si akɔ mía ŋu; ke hã dɔ aɖe le mía si míawɔ le lɔlɔ̃ ɖe edzi ƒe nɔnɔmewo dzi wɔwɔ me .”— Afim., axa 95.
4. GBEDODOƉA SI ƉU DZI Ku, Any 9
a. Nu vevi kawoe nye gbedodoɖa si xɔ aƒe ɖe amewo me si to vovo na gbedodoɖa si gbɔdzɔ eye mewɔa dɔ o? Hebritɔwo 11:6; Marko 11:24 .“Ne míexɔ nusiwo tututu míebia o, le ɣeyiɣi si me míebia la, ele be míaxɔe ase kokoko be Aƒetɔ la sea nya eye be aɖo míaƒe gbedodoɖawo ŋu. Míeda vo eye míekpɔa nu kpuie ale gbegbe be míebiaa nusiwo manye yayra na mí ɣeaɖewoɣi o, eye mía Fofo si le dziƒo la ɖoa míaƒe gbedodoɖawo ŋu le lɔlɔ̃ me to nusi anye míaƒe nyonyo kɔkɔtɔ kekeake nana mí me nusi mía ŋutɔwo míadi nenye be to ŋutega si me kekeli tso Mawu gbɔ me la, míate ŋu akpɔ nuwo katã abe alesi wole ŋutɔŋutɔ ene. Ne edze abe womeɖo míaƒe gbedodoɖawo ŋu o ene la, ele be míalé ŋugbedodoa me ɖe asi; elabena ŋuɖoɖoɣi la ava godoo, eye míaxɔ yayra si míehiã wu. ”— Steps to Christ, axa 96.b. Hafi Aƒetɔ la nase gbedodoɖa la, gbɔgbɔ kae wòle be wòanɔ mía si? Mateo 6:12; Marko 11:25, 26 .“Ne míeva be míabia nublanuikpɔkpɔ kple yayra tso Mawu gbɔ la, ele be lɔlɔ̃ kple tsɔtsɔke ƒe gbɔgbɔ nanɔ mía ŋutɔwo míaƒe dzi me. Aleke míate ŋu ado gbe ɖa be, 'Tsɔ míaƒe vodadawo ke mí, abe alesi míetsɔ kea amesiwo davo le mía dzi ene, 'eye míatsɔ gbɔgbɔ si metsɔa ke o la ake mía ɖokui? Mateo 6:12. Ne míele mɔ kpɔm be woase mía ŋutɔwo ƒe gbedodoɖawo la, ele be míatsɔe ake ame bubuwo le mɔ ma ke nu eye wòaɖo alesi míele mɔ kpɔm be míanɔ.' wotsɔe ke”— Afim., axa 97. [Agbalẽŋlɔla ƒe nuŋɔŋlɔ si woŋlɔ kple asi.]c. Nukae míate ŋu asrɔ̃ tso gbe si Eliya do ɖa be tsi nadza la me? 1. 1. Fiawo 18:41 – 45.“Dɔla la nɔ ekpɔm esime Eliya nɔ gbe dom ɖa. Etrɔ gbɔ zi ade tso dzɔlawo gbɔ gblɔ bena: Naneke meli o, alilikpo aɖeke meli o, eye tsidzadza ƒe dzesi aɖeke meli o. Gake nyagblɔɖila la mena ta le dziɖeleameƒo ta o. Eyi edzi nɔ eƒe agbenɔnɔ me tom, be yeakpɔ afisi wòdo kpo bubudede Mawu ŋu le, eʋu eƒe nuvɔ̃wo me, eye to esia me la, eyi edzi nɔ fu ɖem na eƒe luʋɔ le Mawu ŋkume, esime wònɔ ŋku lém ɖe dzesi aɖe ŋu be woɖo yeƒe gbedodoɖaa ŋu. Esi wònɔ eƒe dzi me dzrom la, edze abe ɖe wònɔ ʋɛm ɖe edzi ene, le eya ŋutɔ ƒe akɔntabubu kple Mawu ŋkume siaa. Edze nɛ be menye nanekee wònye o, eye be Mawue nye nusianu; eye esi wòɖo afisi wòagbe nu le eɖokui gbɔ, esime wòlé ɖe Ðela la ŋu abe eƒe ŋusẽ kple dzɔdzɔenyenye ɖeka kolia ene la, ŋuɖoɖoa va.”— The SDA Bible Commentary, babla. 2, axa 1035 .
5. KUTRIKUKU LE GBEDODOƉA ME Yaw,Any 10
a. Aɖaŋuɖoɖo vevi kae apostoloawo ɖo ku ɖe gbedodoɖa ŋu? 1. 1. Petro 4:7; Filipitɔwo 4:6 .“ Ehiã be míado vevie nu le gbedodoɖa me; megana naneke naxe mɔ na wò o. Dze agbagba ɖesiaɖe be nàna hadede si le Yesu kple wò ŋutɔ wò luʋɔ dome la nanɔ ʋuʋu ɖi. Di mɔnukpɔkpɔ ɖesiaɖe be nàyi afisi wodoa gbe ɖa le. Woakpɔ amesiwo le hadede kple Mawu dim ŋutɔŋutɔ le gbedodoɖa ƒe kpekpea me, wonye nuteƒewɔlawo be yewoawɔ yewoƒe dɔ eye woatsɔ veviedodo kple dzitsitsi be yewoaŋe viɖe siwo katã yewoate ŋu akpɔ. Woana mɔnukpɔkpɔ ɖesiaɖe si asu wo si be woatsɔ wo ɖokui ade afisi woate ŋu axɔ kekeli ƒe keklẽ tso dziƒo le la nanyo ɖe edzi.”— Steps to Christ, axa 98.b. Abe dzila ɖesiaɖe ene la, nukae Aƒetɔ la le mɔ kpɔm be Viawo nawɔ? Luka 11:10, 13; Yohanes 14:13, 14 .“ ' Le Nye ŋkɔ me la, ' Kristo de gbe na eƒe nusrɔ̃lawo be woado gbe ɖa. Le Kristo ƒe ŋkɔ me la, ele be eyomedzelawo natsi tre ɖe Mawu ŋkume. To vɔsa si wosa ɖe wo ta ƒe asixɔxɔ me la, asixɔxɔ le wo ŋu le Aƒetɔ la ŋkume. Le Kristo ƒe dzɔdzɔenyenye si wobu ta la, wobu wo be woxɔ asi. Le Kristo ta la, Aƒetɔ la tsɔa nuvɔ̃ kea ame siwo vɔ̃nɛ la. Mekpɔa nuvɔ̃wɔla ƒe nɔnɔme le wo me o. Edea dzesi Via, amesi dzi woxɔ se la ƒe nɔnɔme le wo me ”— The Desire of Ages, axa 667.“ Ɣeyiɣi alo teƒe aɖeke meli si me masɔ be míatsɔ kukuɖeɖe aɖe ana Mawu o. Naneke meli si axe mɔ na mí be míado míaƒe dzi ɖe dzi le gbedodoɖa vevie ƒe gbɔgbɔ me o. Le amehawo dome le ablɔdzi, le asitsadɔ aɖe titina la, míate ŋu aɖo kukuɖeɖe ɖe Mawu eye míaɖe kuku be Mawu nafia mɔ mí, abe alesi Nehemiya wɔe esime wòbia eƒe biabia le Fia Artaxsasta ŋkume ene. Woate ŋu akpɔ kadede kplikpa ƒe nudzraɖoƒe le afisiafi si míele. ”— Steps to Christ, axa 99.
AME ƉOKUI ƑE NYABIASEWO Fi, Any 11
1. Gbedodoɖa madzudzɔmadzudzɔe ƒe kpɔɖeŋu kae wotsɔ na xɔsetɔwo katã?2. Nyagblɔɖi kae ɖe gbedodoɖa ƒe vevienyenye fia ŋdi sia ŋdi?3. Nukae hiã hafi gbedodoɖa nadze edzi?4. Nukatae nàyi edzi anɔ gbe dom ɖa esime nèle ŋuɖoɖo lalam?5. Gblɔ nusi wòfia be woado gbe ɖa le Yesu ƒe ŋkɔ me.