Back to top

Sabbath Bible Lessons

Nusɔsrɔ̃ Siwo Le Nyanyuigbalẽa Me Le Yohanes ƒe Nya Nu (Akpa 1)

 <<    >> 
Nusɔsrɔ̃ 13 Sabat, Tedoxe 29, 2025

Yesu Naa Nuɖuɖu Amehawo

Kpukpui Srɔ̃gblɔ : “Ke eya gblɔ na wo bena: Mehiã bena, wòayi o; miawo mina nu wo woaɖu!” (Mateo 14:16).

“Zi geɖe la, míehena ɖe megbe, míedina be míatsɔ nusiwo katã le mía si la ana o, míevɔ̃na be míazãe eye míazãe ɖe ame bubuwo ta. Ke Yesu de se na mí be, ‘Mina wo woaɖu.’ Eƒe sedede nye ŋugbedodo; eye ŋusẽ ma ke si nyi ameha la le atsiaƒu to la le megbe nɛ.”— The Desire of Ages, axa 369.

Nuxexlẽ siwo wona:   Testimonies for the Church, babla 6, axa 341-348. 

Kwaɖ ., Ted. 23

1. LUƲƆ SIWO DƆ LE WUWUŊU

a. Tsɔ kpe ɖe nusrɔ̃lawo ŋu la, amekae kpe ɖe Yesu ŋu esime wòtso Galilea- ƒua do ŋgɔ na Ŋutitotoŋkekenyuia? Yohanes 6:1, 2 .

“Kristo xɔ dzudzɔ le dɔme yi teƒe aɖe si ame aɖeke mele o kple Eƒe nusrɔ̃lawo, gake eteƒe medidi hafi ŋutifafa ƒe ɖoɖoezizi ƒe ɣeyiɣi sia si mebɔ o la nu tso. Nusrɔ̃lawo susu be yewoxɔ dzudzɔ le dɔme le afisi womaɖe fu na yewo le o; gake esi ameha la to Mawu Nufiala la ŋu ko la, wobia be, ‘Afikae Wòle?’ Wo dometɔ aɖewo de dzesi mɔ si nu Kristo kple Eƒe nusrɔ̃lawo yi. Ame geɖe to anyigba dzi va kpe wo, eye ame bubuwo hã nɔ woƒe tɔdziʋuwo yome to tsia dzi. Ŋutitotoŋkekenyuia tu aƒe, eye mɔzɔla siwo nɔ mɔ dzi yina Yerusalem la ƒo ƒu tso didiƒe kple kpuiƒe be yewoakpɔ Yesu. Wotsɔ woƒe xexlẽme kpe ɖe eŋu, vaseɖe esime ŋutsu akpe atɔ̃ kpe ɖe nyɔnuwo kple ɖeviwo ŋu. Hafi Kristo naɖo ƒuta la, ameha aɖe nɔ elalam. Gake Eɖi ɖe anyigba eye womede dzesii o, eye wònɔ anyi ɣeyiɣi vi aɖe le wo nɔewo gbɔ kple nusrɔ̃lawo.”— The Desire of Ages, axa 364.

b. Ƒo nu tso gbɔgbɔme nɔnɔme si me ame siwo le ƒu ƒom le la ŋu. Marko 6:34 .


Dzoɖ. , Ted. 24

2. MÍAƑE HIAHIAWO KPƆKPƆ

a. Nukae Yesu de dzesii vividoɖeameŋutɔe be ameawo hiã—eye aleke wòzã mɔnukpɔkpɔ sia tsɔ do eƒe nusrɔ̃la Filipo ƒe xɔse kpɔe? Yohanes 6:3–6 .

“[Yesu] tso togbɛa dzi kpɔ ameha si le ʋuʋum la, eye veveseseɖeamenu ʋã Eƒe dzi. Esi wotso nya me nɛ, eye woxɔ Eƒe ɖiɖiɖeme le esi hã la, megbɔ dzi ɖi o. Ekpɔ hiahiã gã aɖe si bia Eƒe susu esime wònɔ ameawo kpɔm wonɔ vavam eye wogale vava ge. ‘Eƒe dɔme trɔ ɖe wo ŋu, elabena wole abe alẽ siwo si alẽkplɔla mele o ene.’ Esi wòdzo le Eƒe gbɔɖemeƒe la, Ekpɔ teƒe si sɔ si wòate ŋu asubɔ wo le. Womexɔ kpekpeɖeŋu aɖeke tso nunɔlawo kple dziɖulawo gbɔ o; ke agbetsi siwo da gbe le ame ŋu la si tso Kristo gbɔ esi wònɔ ɖeɖekpɔkpɔ ƒe mɔ fiam ameha la. . . .

“Ŋkekea dze na wo abe dziƒo le anyigba dzi ene, eye womenya ɣeyiɣi didi si va yi tso esime womeɖu naneke o.

“Mlɔeba la, ŋkekea va yi didiƒe ʋĩ. Ɣea nɔ to yim le ɣetoɖoƒe gome, ke hã ameawo nɔ anyi didi. Yesu ku kutri ŋkeke bliboa nuɖuɖu alo ɖiɖiɖeme manɔmee. Eƒe mo biã le ɖeɖiteameŋu kple dɔwuame ta, eye nusrɔ̃lawo ɖe kuku nɛ be wòadzudzɔ eƒe agbagbadzedze. Gake Mete ŋu ɖe eɖokui ɖa le ameha siwo te ɖe edzi la ŋu o. . . .

“Amesi fia mɔ si dzi woato akpɔ ŋutifafa kple dzidzeme ameawo la bu woƒe ŋutilãmenuhiahiãwo ŋu abe alesi wobu woƒe gbɔgbɔmenuhiahiãwo ŋui ene. Ðeɖi te ameawo ŋu eye wogbɔdzɔ. Vidada siwo lé vidzĩwo ɖe akɔnu, kple ɖevi sue siwo lé ɖe woƒe awudziwuiwo ŋu la nɔ afima. Ame geɖe nɔ tsitrenu gaƒoƒo geɖe. . . .

“Ame geɖewo tso didiƒe va, eye womeɖu naneke tso ŋdi ke o. Le du kple kɔƒe siwo ƒo xlãe me la, ɖewohĩ woate ŋu aƒle nuɖuɖu. . . . Ke Yesu gblɔ be, ‘Mina wo woaɖu,’ eye emegbe esi wòtrɔ ɖe Filipo ŋu bia be, ‘Afikae míaƒle abolo le, ne amesiawo naɖu? Esia Egblɔ be yeado nusrɔ̃la la ƒe xɔse akpɔ.”— The Desire of Ages, axa 364, 365.

b. Nukae Filipo wɔ? Yohanes 6:7 .

“Philip lé ŋku ɖe ta ƒe atsiaƒua dzi, eye wòbu alesi manya wɔ be woana nuɖuɖu be woatsɔ akpɔ ameha sia tɔgbe ƒe nuhiahiãwo gbɔe o. Eɖo eŋu be, abolo si ƒe home nye peni alafa eve masu kloe be woama wo dome o, ale be wo dometɔ ɖesiaɖe nakpɔ vi aɖe.”—Ibid.


Braɖ. , Ted.25

3. NUSIWO KATÃ LI

a. Nyatakaka kawoe Andrea na Yesu—eye nukae Aƒetɔ la fia mɔ nusrɔ̃lawo be woawɔ ɣemaɣi? Yohanes 6:8–10 .

“Yesu bia nuɖuɖu agbɔsɔsɔme si woate ŋu akpɔ le habɔbɔa dome hã. Andrea gblɔ be: ‘Ŋutsuvi aɖe le afisia, si si ƒo abolo atɔ̃ kple tɔmelã sue eve le; ke nukae wonye le ame gbogbo mawo dome?’ Yesu fia mɔ be woatsɔ amesiawo ava Ye gbɔ. Emegbe Ede se na nusrɔ̃lawo be woana dukɔ la nanɔ gbea dzi le ame blaatɔ̃ alo alafa ɖeka me, bena ɖoɖo nanɔ anyi, eye be wo katã nakpɔ nu si wɔwɔ ge la teƒe.”— The Desire of Ages, axa 365.

b. Ðe afɔ siwo Kristo ɖe le nuɖuɖua dzi ɖeɖe kpɔtɔ me—kple nusɔsrɔ̃ siwo míate ŋu asrɔ̃ tso esia me. Mateo 14:19; Marko 6:37–41; Yohanes 6:11 .

“Yesu medi be yeahe ameawo ava ye gbɔ to atsyɔ̃ɖoɖo ƒe didia dzi ɖeɖe kpɔtɔ me o. Le ameha gã ma, si ŋu ɖeɖi te eye dɔ nɔ wo wum le ŋkeke didi dodzidzɔnamea megbe gome la, ʋuɖofe bɔbɔe la nye kakaɖedzi le Eƒe ŋusẽ kple Eƒe beléle na wo vividoɖeameŋutɔe le agbemenuhiahiã siwo bɔ me siaa ŋu. Ðela la medo xexeame ƒe atsyɔ̃ɖoɖo ƒe ŋugbe na eyomedzelawo o; ate ŋu anye be ahedada naxe woƒe akpa dzi; gake wodo ŋugbe na Eƒe nya be woakpɔ woƒe nuhiahiã gbɔ, eye wòdo nusi nyo wu anyigba dzi nyuiwɔwɔ ƒe ŋugbe—eya ŋutɔ ƒe anyinɔnɔ ƒe akɔfafa si anɔ anyi ɖaa.”— The Ministry of Healing, axa 47, 48.

“Le nukunu sia me la, Kristo xɔ tso Fofo la gbɔ; Ena nusrɔ̃lawo, nusrɔ̃lawo na dukɔ la, eye wòtsɔ dukɔ la na wo nɔewo. Eyata amesiwo katã wɔ ɖeka kple Kristo la axɔ agbebolo tso Eyama gbɔ, eye woatsɔe ana ame bubuwo. Eƒe nusrɔ̃lawoe nye kadodomɔnu si woɖo ɖi le Kristo kple dukɔa dome.”—Ibid., axa 49.

c. Subɔsubɔdɔ vavãtɔ ŋuti nufiame kae ɖo ŋku edzi na mí le afisia? Yesaya 61:6 .

“Nusrɔ̃lawo tsɔ nusiwo katã le wo si la va Yesu gbɔ; gake Mekpe wo be woava ɖu nu o. Ede se na wo be woasubɔ dukɔa. Nuɖuɖua dzi ɖe edzi le Eƒe asiwo me, eye nusrɔ̃lawo ƒe asiwo, siwo do asi ɖe Kristo gbɔ la, meɖi ƒo gbeɖe o. Fiase sue la sɔ gbɔ na amesiame. Esi ameha la ɖu nu vɔ la, nusrɔ̃lawo ɖu nuɖuɖu xɔasi si tso dziƒo la kpe ɖe Yesu ŋu.”— Ibid.


Kuɖ. , Ted. 26

4. NUMAMA ƑE ATSƆ̃ƉOƉO

a. Nukae wòle be míasrɔ̃ tso nufiame ɖedzesi si Yesu na esi wòna nuɖuɖu ameha la vɔ megbe? Yohanes 6:12, 13 .

“Esi woƒo kusi siwo me kakɛwo le nu ƒu la, ameawo bua wo xɔlɔ̃ siwo le aƒeme ŋu. Wodi be yewoakpɔ gome le abolo si Kristo yra la me. Woma kusiawo me nuwo ɖe ameha siwo di vevie la dome, eye wokɔ wo yi nuto siwo katã ƒo xlã wo me.”— The Desire of Ages, axa 368.

“Yesu de se na eƒe nusrɔ̃lawo be, ‘Miƒo kakɛ siwo susɔ la nu ƒu, bena naneke nagabu o.’ Yohanes 6:12 . Nya siawo fia nu geɖe wu nuɖuɖua tsɔtsɔ de kusiwo me ko. Nusɔsrɔ̃a nye nu eve. Mele be woagblẽ naneke dome o. Mele be míaɖe asi le ɣeyiɣi kpui aɖe ƒe viɖe aɖeke ŋu o. Mele be míaŋe aɖaba aƒu naneke si aɖe vi na amegbetɔ dzi o. Mina woaƒo nusianu si aɖe anyigba dzi dɔwuitɔwo ƒe nuhiahiãwo ɖa la nu ƒu. Le ŋuɖɔɖɔɖo ma ke me la, ele be míade asixɔxɔ abolo si tso dziƒo ŋu be míatsɔ akpɔ luʋɔ ƒe nuhiahiãwo gbɔe. Mawu ƒe nya sia nya dzie wòle be míanɔ agbe ɖo. Naneke si Mawu gblɔ la mele be wòabu o. Nya ɖeka pɛ hã meli si ku ɖe míaƒe ɖeɖekpɔkpɔ mavɔ ŋu si dzi míaŋe aɖaba aƒui o. Nya ɖeka pɛ hã mele be woadze anyi dzodzro o.”— The Ministry of Healing, axa 48.

b. Ne edze abe ɖe mebɔ o alo manya wɔ o ene gɔ̃ hã la, Kristotɔwo ƒe nɔnɔme kae wobia tso mía si be míatu ɖo? Yesaya 58:6–8; Petro I, 4:9 .

“Le nɔnɔme kpata ɖesiaɖe me la, ele be míadi kpekpeɖeŋu tso Amesi si nunɔamesi siwo seɖoƒe meli na o le le Eƒe sedede te gbɔ. . . .

“Esi míele ame dahewo, numanyalawo, fukpelawo ƒe nuhiahiãwo kpɔm la, zi nenie míaƒe dzi nyrɔna. Míebiaa nya be, ‘Nukae ɖea vi na míaƒe ŋusẽ si gbɔdzɔ kple míaƒe nunɔamesi tsɛwo be míatsɔ akpɔ hiahiã dziŋɔ sia gbɔe? Ðe míalala ame aɖe si si ŋutete geɖe wu le be wòafia mɔ dɔa, alo be habɔbɔ aɖe nawɔ dɔa oa?’ Kristo gblɔ be, ‘Mina wo woaɖu.’ Zã mɔnu, ɣeyiɣi, ŋutete, si le asiwò. Tsɔ wò ƒobolowo vɛ na Yesu.

“Togbɔ be miaƒe nunɔamesiwo masu be woatsɔ aɖu ame akpe geɖe o hã la, woate ŋu asu be woatsɔ ana nuɖuɖu ame ɖeka. Le Kristo si me woate ŋu aɖu ame geɖewo. Abe nusrɔ̃lawo ene la, tsɔ nu si le asiwò la na. Kristo adzi nunana la ɖe edzi. Aɖo ŋuɖoɖo ɖe Eyama ŋu anukwaretɔe bɔbɔe la teƒe. Nusi dze abe nu sue aɖe ko ene la anye kplɔ̃ɖoƒe si me kesinɔnuwo le.”—Ibid., axa 49, 50.


Yaw. , Ted. 27

5. MÍAƑE WƆLA KPLE MÍAƑE NUNALA

a. Mawu ƒe nɔnɔme wɔnuku kae mele be míaŋlɔ be gbeɖe o? Psalmo 37:25, 26; Filipitɔwo 4:19 .

“Mawu ƒe amenuveve le akpa suea dzi ye na wòsɔ gbɔ. Mawu ƒe asi ate ŋu adzii ɖe edzi zi gbɔ zi alafa ɖeka. Ate ŋu akeke kplɔ̃ ɖe gbedzi tso Eƒe nunɔamesiwo me. To Eƒe asi ƒe asikaka eŋu me la, Ate ŋu adzi nuɖuɖu sue la ɖe edzi eye wòana wòasɔ na amesiame. Eƒe ŋusẽe na abolo kple bli siwo le nyagblɔɖilawo ƒe viwo si me dzi ɖe edzi. . . .

“Esi Yesu de se na eƒe nusrɔ̃lawo be woana ameha la naɖu nu la, woɖo eŋu be, ‘ Abolo atɔ̃ kple tɔmelã eve ko. negbe ɖe míayi aɖaƒle lã na dukɔ siawo katã ko hafi.’ Luka 9:13 . Nukae nye ema le ame gbogbo mawo dome?

“Nusɔsrɔ̃a nye na Mawu viwo le ƒe ɖesiaɖe me. Ne Aƒetɔ la na dɔ aɖe si wòle be woawɔ la, amegbetɔwo megatɔ be yewoabia nya tso sededea ƒe susu ŋu alo nusi ate ŋu ado tso woƒe agbagbadzedze be yewoawɔ ɖe edzi me o. Ðewohĩ adze abe nusiwo le wo si la mede esi wòhiã be woakɔe o ene; ke le Yehowa si me la, asɔ gbɔ wu. . . .

“Mawu ƒe ƒomedodo kple amesiwo Wòtsɔ Via ƒe nunana ƒle la gɔmesese bliboe, xɔse geɖe wu le Eƒe nya la ƒe ŋgɔyiyi yiyi le anyigba dzi me—esiae nye hamea ƒe hiahiã gã si li egbea. Migana ame aɖeke nagblẽ ɣeyiɣi ɖe woƒe nunɔamesi siwo wokpɔna ƒe ʋɛnyenye ŋu o. Ðewohĩ gotagome dzedzeme mado ŋugbe o, gake ŋusẽ kple ŋuɖoɖo ɖe Mawu ŋu ana nunɔamesiwo nasu ame si. Nunana si wotsɔ akpedada kple gbedodoɖa hena Eƒe yayra vɛ nɛ la , adzi ɖe edzi abe alesi wòdzi nuɖuɖu si wona nyagblɔɖilawo ƒe viwo kple ameha si ŋu ɖeɖi te la ɖe edzi ene.”— Prophets and Kings, axa 241–243.


Fiɖ. , Ted. 28

AME ÐOKUI ƑE NYABIASEWO

1. Gblɔ nɔnɔme si le ameawo si le toɖoɖo Kristo ƒe nyawo me.

2. Aleke Aƒetɔ la na woƒe ŋutilãmenuhiahiãwo?

3. Nukae míesrɔ̃ tso ale si Kristo na ameha la nɔ ɖoɖo nu?

4. Nuka dzie wòle be maɖo ŋkui ɣesiaɣi si wobia tso asinye be, “Mina woaɖu”?

5. Yɔ ɣeyiɣi siwo me Mawu ƒe ɖoɖowɔwɔ na wò ɖe dzesi ŋutɔ.

 <<    >>