ŊGƆDONYA
Woŋlɔ nyanyuia le Yohanes ƒe nya nu la megbe wu nyanyuigbalẽ etɔ̃ bubuawo (siwo woyɔna be Synoptic Gospels), gake egakpɔtɔ le ƒe alafa 1 lia me. Le ƒe alafa 19 lia me la, Biblia ŋuti ɖeklemiɖelawo dze agbagba be yewoagbe be womeŋlɔe do ŋgɔ na ƑE 150 m.Ŋ. Ðeklemiɖelawo tsɔ nya ɖe eŋu hã be eɖe Gnostictɔwo ƒe xexemenunya fia eye le esia ta womate ŋu aŋlɔe hafi Gnostic-subɔsubɔ va zu afɔku gã aɖe na xɔsea o. (Gnostic-subɔsubɔ nye xexemenunya kple mawusubɔsubɔ ƒe nuɖoanyi si kɔmamã gbãtɔ aɖe si gblɔ be sidzedze tsɔ wu xɔse ye nye nu vevitɔ si ana woakpɔ ɖeɖe.) Wogbe nutsotso si wotro alea tso gbaɖegbe ke.
Kura o, gotagome kpeɖodziwo ɖo kpe edzi be nyanyuigbalẽ enelia li eye wode bubu gã si wode eŋu xoxo le keke ƑE 115 m.Ŋ (ta 18, kpukpui 31–33, 37, 38), si woyɔna be Rylands Papyrus eye woyɔnɛ zi geɖe be P52, si woŋlɔ le blemaŋutinya nu be le ƑE c. 125 m.Ŋ. Wobu kakɛ sia si ŋu woke ɖo le Egipte le ƒe alafa 2 lia ƒe gɔmedzedze be enye kpeɖodzi ŋutɔŋutɔ si ɖe nyanyui enelia ƒe kaka gbãtɔ eye wòkeke ta. Nubabla Yeyea ŋuti nunyala xɔŋkɔ Adolph Deissmann ɖo kpe edzi be:
“Nukpɔsusu gbogbo aɖewo siwo ku ɖe Nyanyui la ƒe gɔmedzedze megbe ŋu le Yohanes ƒe nya nu la ayrɔ kaba abe aƒe dzodzoe numiemiewo ene. Nuŋlɔɖi ƒe kpeɖodzi aɖe le mía si le Rylands ƒe papyrus la me be menye ƒe alafa 2 lia ƒe afã gbãtɔ me koe Nyanyuigbalẽ si Yohanes gblɔ la nɔ anyi o, ke eƒe kɔpiwo ɖo Egipte xoxo. Eyata ele be woagbugbɔ Nyanyuia dzɔ tso ɣeyiɣi siwo do ŋgɔ kura me.”— Deutsche Allgemeine Zeitung , Dec. 3, 1935.
Menye ɖeko Yohanes ƒe nuŋɔŋlɔa wɔ taɖodzinu aɖe koŋ ŋudɔ le Kristotɔ gbãtɔwo dome o; ehe gbɔgbɔmemɔfiame, kpekpeɖeŋu, kple dzideƒoname vɛ na Kristo yomedzelawo, le nɔnɔme vovovotɔwo kekeake me, le ƒeawo me.
Aƒetɔ la “kekeli yeye le esi na mí, ke hã enye kekeli xoxo xɔasi si aklẽ tso nyateƒenya la me. Kekeli si gale vava ge ɖe mía gbɔ la ƒe keklẽ siwo le keklẽm koe le mía si. Míele kekeli si Aƒetɔ la na mí xoxo la zãm nyuie o, eye ale míedo kpo kekeli si dzi ɖe edzi la xɔxɔ; míezɔna le kekeli si kɔ ɖe mía dzi xoxo la me o.
“Míeyɔa mía ɖokui be sedziwɔlawo, gake míese Mawu ƒe se ƒe gɔmeɖose siwo de didiƒe ʋĩ la gɔme o; míese eƒe nɔnɔme kɔkɔe la gɔme o. Ame geɖe siwo gblɔna be yewonye nyateƒefialawo la, mekpɔa nusi wɔm wole le Mawu ƒe sea fiafia me ŋutɔŋutɔ o, elabena Aƒetɔ Yesu Kristo ŋuti sidzedze gbagbe aɖeke mele wo si o.”— Selected Messages, bk. 1, axa 401,402.
Neva eme be Nyanyuigbalẽ sia sɔsrɔ̃ yi edzi nakpe ɖe mía ŋu míanya Yesu nyuie wu!
Takpekpe Gã ƒe Sabat Suku Dɔwɔƒe