Kwa.
, Ted. 30
1. DZODZRO ŊKLEKLẼTƆE
a. Le aboloawo ƒe nukunuwɔwɔ megbe la, kakaɖedzi kae va xɔ ame geɖe me? Yohanes 6:14 . Nukae wodi vevie be yewoawɔ? Yohanes 6:15 (afã gbãtɔ).
“Ŋkeke bliboa katã la, kakaɖedzia gasẽ ɖe edzi. Fiakuku ƒe nuwɔna ma nye kakaɖedzi be Ðela si dim wole ɣeyiɣi didi aɖee nye sia la hã le wo dome. Ameawo ƒe mɔkpɔkpɔwo le dzi yim ɖe edzi. Ame siae ana Yudea nazu anyigba dzi paradiso, anyigba si dzi notsi kple anyitsi le sisim le. Ate ŋu aɖi kɔ na didi ɖesiaɖe. Ate ŋu agblẽ Romatɔ siwo wolé fui la ƒe ŋusẽ me. Ate ŋu aɖe Yuda kple Yerusalem. Ate ŋu ada gbe le asrafo siwo xɔ abi le aʋa me la ŋu. Ate ŋu ana nuɖuɖu aʋakɔ blibowo. Ate ŋu aɖu dukɔwo dzi, eye wòatsɔ dziɖuɖu si wodi tso gbaɖegbe ke la ana Israel.
“Le woƒe dzonɔameme me la, dukɔa le klalo zi ɖeka be yewoaɖoe fiakuku nɛ. Wokpɔnɛ be Medzea agbagba aɖeke be yeahe amewo ƒe susu alo ana bubu nanɔ ye ɖokui ŋu o. Le esia me la, Eto vovo tso nunɔlawo kple dziɖulawo gbɔ koŋ, eye wovɔ̃na be yemaƒoe ɖe ye nu gbeɖe be yeaxɔ Dawid ƒe fiazikpuia o. Esi woɖo aɖaŋu ɖekae la, wolɔ̃ be yewoaxɔ Eyama sesẽe, eye yewoaɖe gbeƒãe be enye Israel-fia. Nusrɔ̃lawo wɔ ɖeka kple ameha la tsɔ ɖe gbeƒãe be Dawid ƒe fiazikpui la nye yewoƒe Aƒetɔ ƒe domenyinu si dze. Wogblɔ be Kristo ƒe ɖokuibɔbɔe na wògbe bubu ma tɔgbe. Dukɔa nado woƒe Ðela ɖe dzi. Mina woazi nunɔla kple dziɖula dadalawo dzi be woade bubu Amesi va do Mawu ƒe ŋusẽ ŋu.”— The Desire of Ages, axa 377, 378.
Dzoɖ.
, Ted. 31
2. DZODZRO SI ME SUSU MELE O LA DZI FAFA
a. Nukae Yesu wɔ tsɔ xe mɔ na ameha la kple nusrɔ̃lawo be woagawɔ ɖe ɖoɖo si wowɔ be yewoatsɔe aɖo anyigba dzi fiazikpui dzi la dzi o? Yohanes 6:15.
“[Nusrɔ̃lawo kple ameha la] wɔa ɖoɖo kple didi vevie be yewoawɔ yewoƒe tameɖoɖo dzi; gake Yesu kpɔa nusi le afɔ dzi, eye wòsea nusi ado tso ʋuʋu sia tɔgbe me gɔme, abe alesi womate ŋui o ene. Fifia gɔ̃ hã la, nunɔlawo kple dziɖulawo le Eƒe agbe dim. Wotso Eyama nu be ehe ameawo ɖa le wo gbɔ. Ŋutasẽnuwɔwɔ kple aglãdzedze akplɔ agbagbadzedze be woatsɔe aɖo fiazikpuia dzi, eye woaxe mɔ ɖe gbɔgbɔmefiaɖuƒe la ƒe dɔwɔwɔ nu. Ele be woalé ŋku ɖe ʋuʋua ŋu heheɖemegbe manɔmee. Esi Yesu yɔ Eƒe nusrɔ̃lawo la, egblɔ na wo be woatsɔ tɔdziʋua atrɔ ayi Kapernaum enumake, eye wògblẽe ɖi be wòaɖe ameawo le dɔ me.
“Sedede aɖe si tso Kristo gbɔ medze abe ɖe womate ŋu ava eme nenema gbegbe o ene kpɔ o. Ɣeyiɣi didi aɖee nye sia si nusrɔ̃lawo nɔ mɔ kpɔm na habɔbɔ aɖe si ame geɖe lɔ̃ be woatsɔ Yesu aɖo fiazikpuia dzi; womete ŋu do dzi le susu si nye be ele be dzonɔameme sia katã nazu dzodzro la me o. Ameha siwo ƒo ƒu be yewoaɖu Ŋutitotoŋkekenyuia la tsi dzi vevie be yewoakpɔ nyagblɔɖila yeyea. Le eyomedzelawo gome la, esia dze abe sikamɔnukpɔkpɔe wònye be woaɖo woƒe Aƒetɔ lɔlɔ̃a ɖe Israel ƒe fiazikpui dzi ene. Le ɖoƒe yeye sia ƒe keklẽ me la, esesẽ na wo be woawo ɖeɖe nadzo, eye woagblẽ Yesu ɖeka ɖe ƒuta si zu aƒedo la dzi. Wotsi tre ɖe ɖoɖoa ŋu; gake Yesu ƒo nu azɔ kple ŋusẽ si metsɔ ɖe wo ŋu kpɔ o. Wonyae be viɖe aɖeke manɔ tsitretsiɖeŋu geɖe wu le yewo gome o, eye le ɖoɖoezizi me trɔ ɖe atsiaƒu ŋu.”— The Desire of Ages, axa 378.
b. Le nukunua ƒe ŋkeke si kplɔe ɖo dzi la, nukae ameha la wɔ? Yohanes 6:22–25.
“Wogblɔ aboloawo ƒe nukunu le didiƒe ʋĩ, eye le ŋufɔke ŋdi kanya la, ameawo ƒo zi ɖe Betsaida be yewoakpɔ Yesu. Wova le agbɔsɔsɔ gã me, to anyigba kple atsiaƒu dzi. Ame siwo gblẽ Eyama ɖi le zã si do ŋgɔ me la trɔ gbɔ, henɔ mɔ kpɔm be yewoakpɔe wòagakpɔtɔ le afima; elabena tɔdziʋu aɖeke menɔ anyi si dzi wòato ayi go kemɛ o. Gake woƒe didia metse ku o, eye ame geɖewo dzra wo ɖo va ɖo Kapernaum, eye wogakpɔtɔ le Eyam.
“Le ɣeyiɣi ma me la, Eva ɖo Genesaret, le ŋkeke ɖeka pɛ ko ƒe anyimanɔmanɔ megbe. Esi wonya nya be Eɖi ko la, ameawo ‘ƒu du to nuto ma katã me ƒo xlãe, eye wodze amesiwo dze dɔ la tsɔtsɔ le abawo dzi, afisi wose be ele afima.’ Marko 6:55.”— Ibid, axa 383, 384.
Braɖ,
Afɔ.1
3. TAMEÐOÐO NYUIWO, MAWU ƑE KPEKPEÐEŊU
a. Gbedasi kae Yesu gblɔ na amehawo anukwaretɔe gake wòtsɔ susu ɖo eŋu? Yohanes 6:26, 27.
“Yesu mekpɔ dzidzɔ ɖe woƒe didi be yewoanya nu ŋu o. Egblɔ nublanuitɔe be, ‘Menye esi miekpɔ nukunuwo tae miedim o, ke boŋ esi mieɖu aboloawo ƒe ɖe, eye mieɖi ƒo tae.’ Womedi Eyama tso susu nyui aɖeke ta o; gake esi wotsɔ aboloawo nyi wo ta la, woganɔ mɔ kpɔm kokoko be yewoakpɔ ɣeyiɣi aɖe ƒe viɖe to yewo ɖokui tsɔtsɔ kpe ɖe Eŋu me. Ðela la de se na wo be, ‘Migawɔ dɔ ɖe nuɖuɖu si tsrɔ̃na ta o, ke boŋ ɖe nuɖuɖu si nɔa anyi ɖaa hena agbe mavɔ la ta.’ Mègadi ŋutilãmeviɖe dzro ko o. Migana wòanye agbagbadzedze vevitɔ be woakpɔ agbe si li fifia dzi o, ke boŋ midi gbɔgbɔmenuɖuɖu, si nye nunya, si anɔ anyi ɖaa ayi agbe mavɔ me.”— The Desire of Ages, axa 384.
b. Nya kae Yudatɔwo bia Yesu ku ɖe Mawu ƒe dɔwɔwɔwo ŋu? Yohanes 6:28 . Ðe ŋuɖoɖo si Aƒetɔ la na la me. Yohanes 6:29.
“Le ɣeyiɣi sia me la, nyɔ nyaselawo ƒe ɖetsɔleme. Wodo ɣli be, ‘Nu kae míawɔ, ne míawɔ Mawu ƒe dɔwɔwɔwo? Wonɔ dɔ geɖe siwo nye agba kpekpewo wɔm be yewoatsɔ akafu yewo ɖokui na Mawu; eye wonɔ klalo be yewoase azã yeye ɖesiaɖe si dzi yewoato akpɔ dzedze geɖe wu. Woƒe biabia la fia be, Nukae míawɔ be míadze na dziƒoyiyi? Ga kae wobia tso mía si be míaxe hafi agbe si gbɔna la nasu mía si?
“ ‘Yesu ɖo eŋu na wo bena: Mawu ƒe dɔe nye esi, bena miaxɔ Ame si wòdɔ ɖa la dzi ase.’ Dziƒo ƒe asi enye Yesu. Mɔ si yi dziƒoe nye to ‘Mawu ƒe Alẽvi, si ɖea xexeame ƒe nuvɔ̃ ɖa’ la dzixɔxɔse me. Yohanes 1:29.”—Ibid, axa 385.
“Dzimetɔtrɔ nye tɔtrɔ tso ame ɖokui gbɔ yi Kristo gbɔ; eye ne míexɔ Kristo ale be to xɔse me wòate ŋu anɔ agbe le mía me la, dɔ nyuiwo adze.”— Thoughts From the Mount of Blessing, axa 87.
“Aƒetɔ nekpe ɖe Eƒe amewo ŋu woakpɔe adze sii be dɔ veviedodotɔe li woawɔ. . . . Le aƒeme, le hame, kple xexeame la, ele be woawɔ Kristo ƒe dɔwɔwɔwo. Womegblẽa wo ɖi be woawo ɖeɖe nawɔ dɔ o. Mawudɔlawoe nye woƒe kpeɖeŋutɔwo. Eye Kristoe nye woƒe kpeɖeŋutɔ.”— Testimonies for the Church, babla 8, axa 18.
Kuɖ,
Afɔ. 2
4. DZIƑO ƑE ABOLO
a. Dzesi kae Yudatɔwo di eye ŋutinya me nyateƒenya kae woyɔ? Yohanes 6:30, 31. Nya kae Yesu gblɔ tso abolo si tso dziƒo ŋu? Yohanes 6:32, 33.
“Yudatɔwo de bubu Mose ŋu be eyae na mana, wokafua haƒonu la, eye woƒe ŋku bu Amesi dzi wowu dɔa nu. Wo fofowo li liʋiliʋi le Mose ŋu, eye woke ɖi hegbe eƒe mawudɔdasi. Azɔ le gbɔgbɔ ma ke me la, ɖeviawo gbe Ame si tsɔ Mawu ƒe gbedeasia yi na wo ɖokui la. ‚Eye Yesu gblɔ na wo bena: Vavã, vavã mele egblɔm na mi bena: Mose metsɔ abolo ma si tso dziƒo la na mi o.’ Manana la nɔ tsitre ɖe wo dome. Kristo ŋutɔe kplɔ Hebritɔwo to gbedadaƒo, eye wòtsɔ abolo si tso dziƒo nyi wo gbesiagbe. Nuɖuɖu ma nye abolo ŋutɔŋutɔ si tso dziƒo ƒe kpɔɖeŋu. Gbɔgbɔ si naa agbe, si sina tso Mawu ƒe blibonyenye si seɖoƒe meli na o me lae nye mana vavãtɔ.” — The Desire of Ages, axa 385, 386.
b. Esi woƒe susu nɔ dzɔdzɔmebolo, ŋutilã me abolo ko ŋu ta la, nukae wobia—eye nukae Aƒetɔ la ɖe eme? Yohanes 6:34–36.
“Nɔnɔmetata si Kristo zã la nye esi Yudatɔwo nya nyuie. Mose, to Gbɔgbɔ Kɔkɔe la ƒe gbɔgbɔ me, gblɔ kpɔ be, ‘Menye abolo ɖeɖeko dzie ame nɔa agbe ɖo o, ke boŋ nya sia nya si dona tso Aƒetɔ la ƒe nu me tae.’ Eye nyagblɔɖila Yeremya ŋlɔ bena, ‘Wokpɔ wò nyawo, eye meɖu wo; eye Wò nya la nye nye dzi ƒe dzidzɔ kple dzidzɔ nam.’ Mose V, 8:3; Yeremya 15:16 . Nya aɖe nɔ rabiwo ŋutɔ si, be abolo ɖuɖu, le eƒe gbɔgbɔmegɔmesese nu la, nye sea sɔsrɔ̃ kple dɔ nyui wɔwɔ; eye wogblɔna zi geɖe be le Mesia la ƒe vava me la, woaɖu Israel katã. Nyagblɔɖilawo ƒe nufiafia na gbɔgbɔmenufiame deto si le aboloawo ƒe nukunuwɔwɔ me la dze ƒã. Nusɔsrɔ̃ sia si Kristo nɔ didim be yeaʋu na yeƒe nyaselawo le ƒuƒoƒea. Ne ɖe wose Ŋɔŋlɔawo gɔme la, anye ne woase Eƒe nyawo gɔme esime wògblɔ be, ‘Nyee nye agbebolo.’ Gbesigbe do ŋgɔ koe ameha gã la, ne ɖeɖi te wo ŋu eye ɖeɖi te wo ŋu la, wotsɔ abolo si wòna la nyi wo. Abe ale si abolo ma xɔ ŋutilã me ŋusẽ kple gbɔdzɔe ene la, nenema ke woate ŋu axɔ gbɔgbɔmeŋusẽ tso Kristo gbɔ hena agbe mavɔ.”— Ibid., axa 386.
Yaw,
Afɔ. 3
5. TSITRETSITSI KPLE AGBEMAVƆ
a. Ŋugbedodo eve siwo do ƒome kplikplikpli kawoe wodo na amesiwo ɖea wo ɖokui fiana be yewonye Kristo—eye aleke esia hea mɔkpɔkpɔ vɛ na nuvɔ̃wɔla ɖesiaɖe? Yohanes 6:37–40.
“[Yesu] gblɔ be, ele be agbe mavɔ nanɔ amesiwo katã xɔe le xɔse me. Ðeke mate ŋu abu o.”— The Desire of Ages, axa 387.
“Mègaɖo to futɔ la ƒe aɖaŋuɖoɖo be nànɔ adzɔge tso Kristo gbɔ va se ɖe esime nèwɔ ɖokuiwò nyuie o; vaseɖe esime nànyo ale gbegbe be nàte ŋu ava Mawu gbɔ. Ne èlala vaseɖe ɣemaɣi la, màva gbeɖe o. Ne Satana fia asi wò awu ƒoɖiwo la, gbugbɔ gblɔ Yesu ƒe ŋugbedodo be, ‘Eye amesi vaa gbɔnye la, nyemale eƒu ge gbe akpɔ o.’ Yohanes 6:37 . Gblɔ na futɔ la be Yesu Kristo ƒe ʋu kɔa nu vɔ̃wo katã ŋu. Na Dawid ƒe gbedodoɖa la nazu tɔwò be, ‘Tsɔ akutsa klɔ nye nuvɔ̃ ɖa, ne ŋunye naɖi; le tsi nam, ne mafu tititi wu ɖetifu! ’ Psalmo 51:9 .
“Tso nàyi Fofowò gbɔ. Ado go wò le adzɔge ʋĩi. Ne èɖe afɔ ɖeka gɔ̃ hã yi Eyama gbɔ le dzimetɔtrɔ me la, awɔ kaba abla wò ɖe Eƒe lɔlɔ̃ si seɖoƒe meli na o ƒe akɔnu. Eƒe to ʋu na luʋɔ si trɔ dzime la ƒe ɣlidodo. Gbãtɔ kekeake si doa asi ɖa tso dzi me le Mawu megbe la, eyae nyae. Womedoa gbe ɖa gbeɖe o, aleke kee wòɖatsia dzodzodzoe o, aɖatsi aɖeke mekɔna gbeɖe o, aleke kee wòɖale ɣaɣlae o, didi anukwaretɔe aɖeke medoa gbe ɖa le Mawu ƒe asixɔxɔdede vɔ megbe gbeɖe o, aleke kee wògbɔdzɔe o, ke boŋ Mawu ƒe Gbɔgbɔ dona be yeado goe. Hafi woado gbedodoɖaa alo ana woanya dzi ƒe didi vevie gɔ̃ hã la, amenuveve si tso Kristo gbɔ dona be yeado go amenuveve si le dɔ wɔm ɖe amegbetɔ ƒe luʋɔ dzi.”— Christ’s Object Lessons, axa 205, 206.
b. Nukae Yudatɔ dzimaxɔsetɔwo li liʋiliʋi le eye ŋugbe kae Yesu gbugbɔ do na amesiwo xɔ edzi se? Yohanes 6:41–51.
Fiɖ.
, Afɔ.4
AME ÐOKUI ƑE NYABIASEWO
1. Dzɔdzɔme kae le Yesu si tso mavɔmavɔ me?
2. Amekae keke dziƒowo heɖo anyigba ƒe gɔmeɖoanyiwo?
3. Ameka gbɔe kekeli vavãtɔ katã dona tso?
4. Nukae woyɔ Yesu le Yesaya 7:14?
5. Nukae Yesu va zu esi wòxɔ míaƒe amegbetɔnyenye?